PO STOPÁCH PROROKA ELIÁŠA
(z príhovoru o. Jána Majerníka)

Miesto, kde býval Eliáš, nie je presne známe – nájsť Eliášove stopy je ťažké, lebo on bol aj pustovníkom. Aj ohľadom tzv. Eliášovej jaskyne je veľa diskusií. Tá jaskyňa, ktorá sa nachádza v Stella Maris v Haife, nie je s najväčšou pravdepodobnosťou historicky spojená s Eliášom. I keď tam nájdeme pekný nápis, že tu kedysi býval Eliáš. S najväčšou pravdepodobnosťou – podľa názoru odborníkov - sa Eliášova jaskyňa nachádza na úpätí Karmelu, na mieste, ktoré navštevujú Židia a nazýva sa Veľkou Eliášovou jaskyňou.

Prorok Eliáš je mužom modlitby a mužom askézy. Čiže to sú prostriedky, ktoré aj my potrebujeme ako profylaxiu, aby sme sa mohli brániť proti tlaku doby. Získať múdrosť a osvojiť si ju a nájsť cestu k Bohu v živote vyžaduje disciplínu. A disciplína bez sebazáporu neexistuje. Duchovné aspekty sa neviažu na materiálne veci.

Sú pútnici, ktorí na svätých miestach hľadajú duchovné energie a akosi je to aj v ľudskej mentalite, že človek sa chce dotknúť miesta, kde silnejšie vníma stopy Boha. Ale Duch Boží má aj iné prostriedky a metódy, kde ho možno zachytiť.

Eliáš, ktorý sa pohybuje v tomto kraji, niežeby mal dôvod, aby šiel tu, pohybuje sa tadiaľto len z dôvodu Božej poslušnosti. Aj my si poslušnosť vyvinieme len vtedy, keď duchovne žijeme. Teda človek, ktorý číta Písmo len pre povinnosť alebo len z času na čas alebo hľadá v ňom len literárnu krásu, nemusí objaviť jeho duchovnú hĺbku.

Eliáš bol duchovným človekom. On nemohol robiť krvavú sociálnu revolúciu proti kráľovi Achabovi a jeho politike, ktorá bola materiálne zameraná. Ako sa snažil Eliáš zmeniť Izrael? Modlitbou a askézou. Mnohí ho potom napodobňovali. Svätý Benedikt, František, Dominik - zakladatelia spiritualít v Európe.

Eliáš hľadal prostriedky, ako odpovedať na chudobu v krajine. Tie prostriedky našiel v modlitbe. On akoby založil školy modlitby, školy štúdia Písma. Ako ich potrebujeme v dnešných farnostiach! Školy, kde sa študuje lectio divina. A ako ich potrebujeme v našich rodinách! A to nie je tak ťažké, len potrebujeme na to čas. A uvedomiť si, že ten čas je dôležitejší ako ten čas, ktorý strávime pri Markíze. Potrebujeme na to disciplínu a presvedčenie, že toto je dobré pre našu rodinu, pre našu dušu. Je to odpoveď na tlaky, ktoré prichádzajú zvonku.

Prorok Eliáš nie je ďaleko od nás, od našich možností. Ale my môžeme jednoducho pokrčiť plecami, že to bol mimoriadne omilostený človek, ktorému to preto všetko bolo ľahšie, samozrejmejšie a že mal aj viac Božej milosti. Ale každý z nás ju má. A my máme viac ako mal Eliáš! Pretože poznáme Ježiša Krista!
Lenže problémom je, že nie vždy máme dostatok dobrej vôle, svoju vieru nezhutníme a roky prešľapujeme na tom istom mieste. Jeden rok krok dopredu, druhý rok krok dozadu.

Skúsme o tom – kráčajú po stopách Eliáša - porozmýšľať, čo môžeme v našich rodinách robiť. Čo by sme mohli viac urobiť, keby sme sa viac modlili, poznávali Božie Slovo, aby sme dokázali odpovedať na tlaky, ktoré prichádzajú zo spoločnosti.

Eliáš nezmenil radikálne mentalitu ľudí, ale pozor – nezmenil ju ani Ježiš! Ani on nezasiahol až tak, aby človeka znásilnil, zlomil, aby z nás, ľudí materialistov, urobil čisto duchovné osoby. Ale dal nám možnosti. A dal nám túžby, ciele, vložil ich do nás, dal nám inteligenciu, aby sme ju používali.

Prorok Eliáš zo svojho mena - čo bolo pre Židov charakteristikou - dôveroval Bohu – Eliahu znamená Môj Boh je Jahve. Teda keď raz prijmeme kresťanskú identitu, mali by sme sa správať ako Ježiš Kristus. On neprišiel zrušiť otroctvo, ani Rímsku ríšu, ani odstrániť rímskeho imperátora, ani zelótom poskytnúť nezávislosť. Nestotožnil sa s politickými a materiálnymi ašpiráciami Izraela, nevyriešil problém hladu. Ale na druhej strane nám dal iný pohľad na Boha, svojho a nášho Otca.

Dnes to vidíme v Písme, že Ježiš nemal rád lacnú popularitu. Nerobil to, čo by sme my robili v danej situácii. Tieto veci si musíme všímať. A tak môžeme žiť iným životom, aj keď robíme chyby.

Písmo v liste Jakuba píše, že Eliáš sa modlil a nebo sa zavrelo na tri roky a šesť mesiacov. Tie tri roky pobytu tu sú akoby predobrazom trojročného pôsobenia Ježiša, jeho verejného účinkovania.
Všimnite si, že prorok Eliáš nemá čas a priestor vo svojich rukách, Boh ho posiela mnoho ráz tam, kam Eliáš nechce - bol kdesi pri potoku Karit na východ od Jordánu a bol tu u vdovy v Sarepte pri Sidone. Ježiš sa na to aj odvoláva v kázni v nazaretskej synagóge. Že bolo veľa vdov za proroka Eliáša, ale len tá jedna, tá pohanská vdova bola omilostená. Viera tejto pohanskej ženy, že Boh môže urobiť zázrak, je akoby predobrazom vdovy, Cirkvi, ktorá dúfa napriek všetkým protivenstvám.

V tej vdove, v jej viere, v jej implicitnom hriechu, hľadajme seba samých. Hľadajme hlbšie korene Božieho Slova, ktoré nás môže oduševniť a viesť k iným horizontom rozmýšľania.